Dohodli sa, že spolu pôjdu do kina.
Stretli sa pätnásť minút pred začiatkom premietania. Kúpil lístky – do stredu kina. Okrem nich tam nebol skoro nikto – len pár jedincov, veď film mal premiéru už pred mesiacom...
Uvádzačka im skontrolovala lístky – sadli si na svoje miesta.
„O čom to vlastne je?“ spýtala sa ho.
„Najnovší akčný. Hrá tam ten tvoj obľúbený herec... No, akože sa to volá?“
„Ja ich mám veľa obľúbených.“ Povedala a tajomne sa usmiala. Začala hrať hudba – sálu pohltila tma. Na úvod im pustili milión reklám – no potom začal film.. Samozrejme, každú jednu scénu spoločne a hlavne patrične okomentovali. Dej na filmovom plátne neustále napredoval – hlavný hrdina sa práve pokúšal zbaliť svoju kolegyňu..
Rukou si dala preč neposlušný vlas, ktorý jej padol do čela... Nenápadne si vystrel ruky – objal ju. Trochu sa k nemu naklonila a zašeptala:
„Ej, ale to robíš nenápadne...“
„To vieš, keby som to robil príliš okato, vyzeralo by to asi divne, no nie? Ale sa priznaj, že sa ti to páči..“ pohladil ju po vlasoch.
„Xi, ma už poznáš, čo?“ posunula sa bližšie k nemu – hlavu si položila na ponúknuté rameno...
...
„Mám na teba chuť.“ Zašepkal. „Čo ty na to? Pridáš sa ku mne?“
„To akože tu? Veď sú tu ľudia..“ odpovedala mu so smiechom a dávkou hanblivosti..
„Nikto sa na nás nedíva, všetci sledujú dej...“ a kývol hlavou smerom k plátnu. Hlavný hrdina práve pritláčal svoju kolegyňu o dvere hotelovej izby a vášnivo ju bozkával...
„Príde deva od dverí.. Čo potom? Há? Ako jej to vysvetlíme?“ spýtala sa pošepky, no rukou ho pohladila po stehne. Nahol sa k nej - pery sa spojili. Medzi bozkami jej potichu vykresľoval plán na odstrašenie prípadnej kontroly.
„Je to jednoduché – jednoducho ju pozveme, nech si k nám prisadne, no nie? Možno by sa mohla aj pridať..“ básnil...
„A si myslíš, že nás zvládneš obe? V týchto podmienkach?“ pýtala sa. Hrdo sa vystrel.
„Ja byť Bond. James Bond. Ja zvládnuť všetko – okrem prípravy martiny.“ Zakričal na celé kino. Zozadu sa ozvalo zopár nesúhlasných pokrikov – na počet návštevníkov, malo vcelku dobrú podporu.
„Ticho. Ty James Bond. Mimochodom si sa pýtal či sa xcem pridať, ale stále neviem k čomu... A predsa len kričať v kine sa mi nexce, veď vieš celkom rada chodím do kina a nepotrebujem dostať doživotný zákaz.“
V momente zvážnel. „Poď.. ideme.“ Vstal a ťahal ju za sebou.
„Zbláznil si sa? Čo máš zase za lubom?“ poslušne však nasledovala.
„Nevidím na film, musíme ísť bližšie najlepšie tam do prvého radu.. Niekto tam nie je.. tých pár ľudí sedí v horne polovici – budeme mať súkromie.“
V prvom rade sedela len raz, aj to nemala z filmu nič.. Nenápadne – teda tak nenápadne ako sa len dalo sa presunuli.. Prvý rad – pred nimi len pódium, plátno..
Sadli si – ona naňho. Vášnivo ho pobozkala – jej jazyk sa mu vpíjal do úst.. Rukou jej prechádzal po vlasoch, jeme ju nechával skĺznuť až do výstrihu – vzdychla..
Vsunul jej ruku pod sukňu – zmeravel. „Ty jedna.. ako to, že beháš takto medzi ľuďmi?“ karhal ju, keď nenarazil na bavlnenú prekážku, no zároveň pokračoval ďalej – jeho ruka zablúdila vyššie..
Nenechala sa zahanbiť – odniesla si to košeľa, ktorá sa snažila skrývať opálené telo. Ruka sa s ňou hrala – v sále bol hluk, no aj napriek tomu vnímal každý jej nádych. Vzrušenie sa stupňovalo – skĺzla mu z kolien.
Žiara vychádzajúca z plátna ho oslepovala – ostatné zmysly však vnímali.. Nemohol uveriť, že sa to stane – odmietala to. Rozopnutý rázporok ho prebral - ucítil jej horúce pery. Natiahol ruku aby ju pohladil – zastavila ho – jeho ruky položila na operadlá. A tie jej? – presúvali sa podľa potreby. Súhlasil s týmto postupom – nebol sám, objekt jej záujmu ho tvrdo podporoval. Pohyby jej jazyka a pier boli neskutočne vzrušujúce - vždy keď zovrel operadlá silnejšie spomalila a naopak... Pozeral na ňu – videl len siluetu.. Zrýchlil sa mu dych – zmysly náhle prestali vnímať a svet sa zlial do tmy..
Z diaľky k nemu prenikla záverečná hudba. Svetlá sa začali postupne rozsvecovať. V mihu sedela vedľa neho.. Zapínal si košeľu – o zvyšok bolo postarané..
„Veď sa tak neponáhľaj. Vieš, že ja vždy pozerám aj titulky..“ stiahla ho späť na sedadlo, keď sa začal po čase dvíhať.
Pozreli na seba – vzápätí sa rozosmiali ako malé deti.
Film si za nejaký čas požičali z požičovne – chceli vidieť koniec.. Aj keď im to opäť nebolo súdené... Ale to je už iný príbeh.
Komentáre
dosť oneskorene
Teda,čítam ako divý...normálne na piatok je to motivačné,vonku prší,sviečka horí,víno sa chladí,troška tečie chladnička...tak,amidala,dík.Stratenú fantáziu som našiel v tvojom príbehu :)
:)
Som rada, že som Ti spríjemnila večer a pomohla nájsť fantáziu.. :)