Do minulého piatku som bola žiačkou, resp. študentkou, navštevujúcou Obchodnú akadémiu. Na našej škole sa maturuje zo 4 predmetov, a to: slovenský jazyk a literatúra, anglický jazyk, teoretická časť odbornej zložky, praktická časť odbornej zložky.
Ako som spomínala minule, tak praktická časť sa absolvuje vždy mesiac dopredu.. Z môjho hľadiska vidím zmysel tohto posunu akurát v tom, že sa snažia dať nám, teda študentom, viac času na prípravu na ústne skúšky, vzhľadom na to, že už nemusíme rozmýšľať o tých praktických.. I keď aj tento zmysel je vcelku pochabý, však študent je od prírody lenivý...
No späť k mojej ústnej maturite.. 29.5.2007 – teda môj deň D
Môj časový harmonogram bol nasledovný:
7.45 – 8.15 SJ2
8.50 – 9.30 ANJ2
10.20 – 11.20 TČOZ (po našom rozumej ekonomika)
Ako prvý predmet, s ktorým som si mala zmerať sily bola slovenčina resp. skôr literatúra, pretože výučba gramatiky na strednej škole je prakticky nulová...
V škole som bola už 7.15, veď čo by som aj doma robila.. Nespala som celú noc a rozmýšľala nad volovinami typu: „Koľko častí má Hynkov Máj“, alebo „Hviezdoslavove Krvavé sonety“.. No a takto som sa zabávala celú noc.. A nie len to mi krátilo môj čas určený na spánok, ktorý ako na potvoru stále neprichádzal.. Doma sa nám mierne pobabrala čistička odpadových vôd, z čoho vyplýva, že to celú noc, s periódou opakovaných pípnutí asi tak 10-15 sekúnd, pípalo ako Sputnik. Okolo 4.00 ráno sa k nášmu Sputnikovi pridali nejakí slabomyseľní vtáci, ktorí zrejme nemali nič lepšieho na práci.. Takže sa vzájomne dopĺňali.. Povedzme to rovno.. Kebyže mám po ruke zbraň, tak tých drozdov, či kieho čerta to bolo, postrieľam jak Severania Južanov v americkej občianskej vojne..
Prvá išla na radu spolužiačka.. My sme tam zatiaľ taká „stress-partia“ len tak postávali, poprípade vekslovali z jedného poschodia na druhé..
Hodinky som samozrejme nemala a telefón bol poslušne vypnutý v kabelke.. Takže som sa stále vypytovala na čas.. Spolužiak mi dal na známosť, že je 7.42 nuž som sa vybrala dole pred učebňu, aby som neprišla neskoro..
To mi žiaľ nevyšlo.. Pretože profesorka, čo nás učila slovenčinu, už stála pod schodmi so slovami:
„Kde si toľko, Amidala?! Ponáhľaj sa!“
Skoro ma šľak trafil v polovici schodov, keď som ju počula.. A to som mala ešte také super topánočky, ktoré keby som mohla, tak hodím von oknom (to isté som si vravela aj po Venčeku, ktorý som v nich úspešne absolvovala).
Nuž, vojdem do učebne.. Zložím veci na lavicu, v ktorej som mala absolvovať prípravu. Rýchlo hľadám občiansky – mňa trúbu totiž nenapadlo ráno si vôbec kuknúť či ho mám na mieste, tak mi to podľa toho aj trvalo..
Ukázala som teda občiansky predsedníčke, ktorá na mňa kukla s úškrnom na tvári a podala mi ho späť.. (Asi jej nešla do hlavy tá moja vysmiata foto a lá Mona Lisa 2, ktorú tam budem mať ešte pekne dlho vycapenú..)
Číslo otázky som si vytiahla zo stredu. Držím v ruke žetón z dreva tmavozelenej farby – nejako sa mi nechce ho otáčať. Predsa len, modlím sa aby tam nebola otázka typu 23,24,25,26,27 resp. všetko čo sa týka slovenskej literatúry po 1945 – ble, hnusná to téma..
Číslo 18 – Priblížte intenzitu prežívania vojnových pohrôm v zázemí a na fronte 1. svetovej vojny v najvýraznejších dielach slovenskej literatúry. Skoro som sa im tam zosypala od radosti.. Bola to ľahká téma, tie diela som mala prečítané, takže pohoda-jahoda.. Aj keď som asi musela vyzerať hrozne, pretože oná profesorka sa ma po prečítaní mojej otázky ešte starostlivo spýtala:
„Amidala, zvládaš to?“
„Ehe.. Hmm..“ vykoktám zo seba.
„To máš dobrú otázku, však to vieš, veď si z toho aj odpovedala a tak..“ povzbudí ma a odchádza späť na svoje miesto..
Kukám na to jak vyoraná myš.. Čím začať? Rozmýšľam.. No hádam najskôr trochu z dejín 1. svetovej vojny.. Otázku z gramatiky sa priznám som nevedela – resp. nebola som si istá, nuž som tesne pred koncom mojej prípravy zavolala profesorku – tento krát prišla tá druhá, učila ma francúzštinu.. a tá mi len potvrdila moje dohady týkajúce sa gramatiky.
Odpovedala som dobre.. Je síce pravda, že namiesto Ondreja Koreňa (postava z Urbanovho Živého biča) som stále hovorila Andrej Koreň, i keď ma opravili.. No nevadí..
A záver? Keď som počula tú vetu:
„Dobre. Tak to by bolo všetko. Určite tušíš, čo máš.“ slovenčinárka na mňa sprisahanecky žmurkla. Cítila som sa perfektne.
Áno, vážení.. Zo Slovenského jazyka a literatúry som mala 1.
Mala som menšiu pauzu na oddych a potom nasledovala angličtina. Bola som v tej „lepšej komisii“ a teda: jedna profesorka skrytá alkoholička, ale zase po anglicky vedela hovoriť ako nikto iný na škole.. A tá druhá? Hmm.. Volali sme ju kvetinárka. Teda má aj jedno výstižnejšie meno: Smrť.
Smrť sa k nej hodí dokonale.. Predstavte si devu v rokoch, vysokú, relatívne štíhlu, orlý nos, krátke čierne vlasy, kožená minisukňa.. no proste výzor a lá tranzvestita zo sado-maso salónu.
Vytiahla som si dobrú tému. Číslo 8 – Education. A poď ho tvoriť na príprave.. Mala som tam 2 slovníky – anglický a slovensko-anglický.. Nuž je jasné, ktorého som sa v štýle „topiaci sa aj slamky chytá“ chopila. Najprv som s tým mala menší problém – slovenské výrazy som hľadala v anglickej časti a náramne som sa čudovala, prečo to tam nie je.. Hmm, bola som jednoducho zlatučká..
Spolužiačka predo mnou, sedávali sme spolu na angline a dráždili našu triednu, akurát odpovedala. Smrť ju zvozila jak sirotu – vkuse po nej škriekala tým svojím chlapským hlasom, opravovala ju, no proste hrúza.. Tá bola rada, keď uplynulo jej 20 minút a mohla ísť – dali jej 4.
Nastúpila som ja. Bola som posledná pred prestávkou, takže som tam bola len ja a oni 3.
Vyklepaná som prečítala otázku. Začala opisovať obrázky po anglicky. A tu ma teta Smrť preruší, že dobre, poďme ďalej, že netreba tak do detailov. A usmiala sa.. Nervozita v tom momente opadla. Rozprávali sme sa úplne normálne, kecali, smiali sa s celou komisiou.. No proste, ja doteraz nechápem kam zmizli tí nepríjemní ľudia, čo skúšali moju spolužiačku. Teraz tam sedela partia milých skúšajúcich, ktorí sa spolu so mnou zabávali na historkách zo školy.
Na koniec mi zaželali veľa šťastia na poslednom predmete a poslali ma kade ľahšie..
Mala som super pocit.. Očakávala som 1, poprípade najhoršiu 2, lebo moja odpoveď bola skutočne dobrá. Aj keď za toho otca som si nevedela zapamätať, že po anglicky sa hovorí ekonomike ekonomyks a nie ekonomy, ako som jej v kuse nadávala ja.
A výsledok? Z Angličtiny som mala 2. Priznám sa, sklamalo ma to, ale mala som 2 aj na koncoročných vysvedčeniach, tak mi nemohli dať lepšie – no uznajte to.. des...
Moja ústna maturitná skúška sa míľovými krokmi blížila do finále. Čakala ma už len Teoretická časť odbornej zložky – Podniková ekonomika.
No. Tak na túto časť programu som sa „tešila“ už pekne dlho.. A tých nervov, čo som si užila za celý máj.. Ešte šťastie, že ma na začiatku mája osvietilo a začala som sa postupne učiť. Lebo za ten akademický týždeň by som tých 25 otázok, pričom jedna otázka tak okolo 10 strán plus mínus nestihla ani keby traktory padali. A toto všetko som sa mala naučiť naspamäť ako básničku.. V podstate som sa učila len ekonomiku, každý deň. Ku koncu akademického týždňa mi už z toho tak kvalitne drbalo v hlave, že som to pomaly ani čítať nevedela. Nuž som sa snažila naučiť, resp. zapamätať si z každej otázky aspoň niečo. Číslo 16 – Manažment, som akosi ignorovala a v pondelok večer som si to raz prečítala, nech mám aspoň akú takú šajnu..
Pred skúškou, ma ešte ukľudňovala profesorka, čo ma mala skúšať. Samozrejme, nie tá čo ma učila ekonomiku – jedna bola totiž na materskej a druhá bola v inej komisií. Táto však našu triedu neznášala, kydala na nás kde mohla.. Tak si viete predstaviť aká vytešená som tam musela ísť.
Dnu ma zavolala, ešte skôr ako prišla prísediaca a predsedkyňa.. Otázky boli na jednej kope.. Občiansky som ukázala, a ostávalo len si vytiahnuť niečo.. Samozrejme číslo 16 tam ešte stále bolo...
„Ale ja neviem, ktoré si mám vytiahnuť.“ Hovorím jej
„Ktoré sa Vám najviac páči. To bude to pravé.“ Povzbudzuje ma.. Naťahujem ruku – znova do stredu, veď predtým mi to dvakrát vyšlo, hádam to vyjde aj teraz, rozmýšľam..
Vytiahla som si číslo 17.
„Uff, bolo to o chlp.“ pomyslím si. Profesorka sa už teší.
„To je dobrá otázka. Platobný styk. To nie je ťažké.“ Hovorí mi s úsmevom.
Teším sa. To je fakt ľahké. Mysľou na chvíľu zaletím ku spolužiakovi do vedľajšej učebne, ktorý má ten istý predmet ako ja.. Obaja sme si chceli vytiahnuť toto..
„Joj. Nie. Som sa pomýlila.“ Oznamuje profesorka a za mnou už naťahuje ruky zástava srdca.
„Ako? Čo? A čo to teda je?“ moja vynervovaná a zostresovaná myseľ sa snažila presvedčiť sama seba, že manažment je skutočne číslo 16 a teda ja som ho nevytiahla...
„Národné hospodárstvo.“ Povedala. No s pánom bohom.. Hovorím si. Včera si to isté vytiahla aj spolužiačka a letela ako raketa z Kenedyho Mysu.
„No, to si aj včera vytiahla XY, ale nedalo sa nič robiť. Ona nám nič nepovedala. Dávali sme jej všelijaké otázky, aby sa chytila a nič..“ hovorila, kým som si sadala na miesto a prikyvovala. Ten príbeh som už počula a nie raz.
„Takže. Vieš to? Tu dáš toto, tu toto, nejaký príklad a tak..“ hovorila mi.
Poviem Vám, tých 30 minút bolo času ako čečiny. Ku koncu som tam už nemala čo robiť a komisia si veselo kecala o iných veciach.. Nakoniec som sa však dočkala.
Sadla som si dopredu a spustila svoje vedomosti.. Čas plynul.. a ja som už pomaly nemala čo povedať..
„Vidím, že tam máte aj nejaký graf. Tak nám ho choďte nakresliť. Trochu sa prejdete. Vonku je pekne môžete nakuknúť z okna..“ osloví ma druhá skúšajúca.
„Dobre.“ Hovorím a už si to pomaličky mašírujem k tabuli, a cestou obdivujem svet okolo mňa. Nakreslila som. Popísala som to. Nikto ma nepočúval. Ale tak inak pohoda.
Nakoniec sa ma ešte predsedkyňa spýtala čo ovplyvňuje ekonomické cykly – samozrejme to som sa neučila ani keď to malo byť na písomke, tak som len tak niečo kecala, čo som typovala, že by to mohlo byť..
„No, napríklad prírodné katastrofy a tak.“ Pomáhala mi predsedníčka.
„Áno. Napríklad povodne, hurikány, tczunami, vulkanická činnosť.“ Vymenúvam a predsedníčka sa len uškŕňa asi nečakala, že jej ich budem podrobne vymenúvať.
„Dobre. No, tak to je hádam všetko, už sa Vás nemáme čo opýtať.“ Hovoria mi
„Povedali ste nám toho oveľa viac ako sme očakávali. Niektoré veci viete už rovno na skúšky na VS aj na prijímačky.“ Hovorí obávaná profesorka so smiechom.
„Toto bola jedna perfektná odpoveď. Veď aj známky máte dobré celé štyri roky.“
Chvíľu sa ešte rozprávame o mojich plánoch do budúcna a tak. No nejakých 5 minút pred koncom ma nakoniec púšťajú von s tým, že ďalšieho nech zatiaľ neposielam.
Odchádzam nanajvýš spokojná. Ani vo sne by ma nenapadlo, že to pôjde tak skvelo. Som totálne happy.. Už len vyťahujem telefón obvolávam rodinu a samozrejme môjho naj. Xi, tomu som už síce raz pred ekonomikou volala, ale to som mala také nervy, že som proste ani nevedela čo hovorím...
Oficiálne výsledky boli až o pol druhej. Z Teoretickej časti odbornej zložky som dostala 1.
No a tá moja slávna praktická časť, ktorú som už tu na blogu spomínala? Tá dopadla podľa očakávania: 1 .
Takže maturitu mám úspešne za sebou. A čakajú ma prijímačky na VS. Podala som si 4 prihlášky do Bratislavy, tak dúfam, že niečo z toho vyjde.. Tri školy sú ekonomického charakteru a tá jedna?
To je právo – chcem to skúsiť, aj keď študovať sa to moc nechystám.. Ale od mala ma fascinovali právnici – teda skôr od kedy som v TV uvidela Harmona Rabba z JAGu ako obhajuje niekoho v súdnej sieni.. Ale tak to je už iný príbeh..
Teraz to len všetko poriadne osláviť...
A vy čo to máte ešte len pred sebou, tak Vám držím palce.. Nie je to až také strašné, pokiaľ si všetko učenie nenecháte na poslednú chvíľu a navyše aj profesorom ide o to, aby Vás dostali zo školy čo najskôr..
Komentáre
Zachovaj
2 Vychodnarskarecesia
teda vlastne ja na to rada spomínam aj teraz (xi, po týzdni), bola to haluz skúsenost..
Ja
ja už mám po všetkom :)
2 Vychodnarskarecesia
ale tak zase my sme mali nemozného DJ-a.. xi.. resp. ono to nebol DJ ale jeho brat a ten ani nevedel jak sa ten gramec poriadne obsluhuje, nie to aké sú súcasné hity.. :D
ale tak bola sranda..
Welcome Teide :D
no ..niečo by sa určite
:)))
to áno,takže sa radšej
xi, tak to
a navyse je tu aj výhoda: nehrozí únava zo zdlhavého hladania.. ;)