Vstávali sme skoro ráno. Do Benátok sme sa rozhodli dopraviť autom, a predsa len, je to trošku ďalej ako ku babke na Oravu..
Okolo siedmej sme konečne vyrazili z domu. Cesta prebiehala celkom dobre.. Za Žilinou sme chvíľu obdivovali prácu cestárov na pokračovaní diaľnice BA-ZA. Poviem Vám, je to pohľad priam pre bohov. Toľko mostov, slimákov, pilotov a podobných vecičiek len tak nevidno.. Do každej hornej-dolnej vedie zlez z diaľnice v podobe slimáka.. Ale tak aspoň vidno, že sme „bohatý štát a máme na to“. Nie o tom som však chcela.
Hranice medzi Slovenskom a Rakúskom sme prešli bez problémov. Teta sediaca v búdke len mávla rukou, aby sme pokračovali ďalej..
Smer bol jasný: Parndorf, Neusiededl, Eisenstadt.. Potom sa napojiť na diaľnicu A2 a smer Gratz, Klagenfurt, Villach. Je to kratšie ako keby sme išli cez Viedeň, a navyše, aspoň máme možnosť pokochať sa prírodou a nádherne upravenými rakúskymi dedinkami.
Cesta nám ubiehala rýchlo. Aj keď bolo teplo ako v peci (v aute síce bežala klimatizácia, ale vraj, aby sme neprechladli alebo tak, nuž to za veľa nestálo..) a Rakúšania opravovali cesty. Poviem Vám, tie tabule so smajlíkmi, ktoré hlásali koľko kilometrov ešte trvá obmedzenie, boli super.. U nás nieto ani takých, ktoré hlásajú smer, nieto ešte takýchto odľahčujúcich..
Obedovali sme na jednej pumpe. Aj keď ten výraz mi moc k tomu miestu nepasuje. Pumpa bola len pri vjazde a ďalej sa rozprestieral dom pripomínajúci kaštieľ namaľovaný na krikľavožlto. Bolo to niečo ako náš Hot Pot aj keď asi 100 krát väčšie a lepšie.. Mňam, dala som si perfektnú jahodovú roládu..
Po pauze opäť pokračujeme v ceste. Tunely sa míňajú a my pomaly, čo sa nadmorskej výšky týka, stúpame. Ako napredujeme, tak moje viečka zázračne klesajú nadol – asi to bude tou gravitáciou. V noci som toho veľa nenaspala, preto pekne zaspím a preberiem sa až na „poslednej“ pumpe pred Taliansko-Rakúskymi hranicami. Spánok mi prišiel vhod, aj keď tá poloha, v ktorej som sa ponorila do ríše snov bola dosť hrozná, takže po následnom prebratí ma kvalitne bolí celý krk a pravá lopatka.. Vonku je príjemných 34°C (a to sme vážení v Alpách, teda by malo byť logicky chladnejšie..).
Welcome v Taliansku. Nasleduje sieť tunelov a tak.. Tí, čo ste už prešli túto trasu, tak to určite poznáte.. Každopádne ich časť Álp je úžasná. Všade dookola sú malé tyrkysovo modré jazierka, ktoré majú kde tu biely povlak z dolomitu, ktorý sa tu vo veľkom ťaží.. Oj, tam by som sa raz išla okúpať, vyzerá to tak lákavo..
Dosť bolo snenia. Ešte máme kus cesty pred sebou – smer je Udine, potom Maestre a nakoniec Mirano.
Dali sme si ďalšiu pauzičku.. To viete, príroda volá.. Vystúpime z auta a ovalí nás šok.. Je síce pravda, že teplomer neukazoval – 10°C, ale nečakala som, že 38,5°C je fakt také teplo (i keď moje spomienky na dovolenku na Zakynthose s tým nesúhlasia, tam bolo rekordných 41°C, keď sme sa vystúpili z lietadla).
Po načerpaní nových síl, sme diaľnicou pokračovali priamo do Benátok. Ešte sme si však vystáli celkom kvalitnú radu pri búdkach s mýtom. Po zaplatení, nám opálený a polonahý taliansky mladík zaželal príjemný deň a dobrú cestu. Premávka sa síce zhustila, ale aj tak bola pohoda. Pod chvíľou nám CD prerušovali dopravné správy z miestneho rádia. Ku podivu, sme aj niečo rozumeli, hlavne čo sa názvov miest týkalo.
Prišli sme do Maestre a odtiaľ hajde, smer Miráno, Villa Guistinian. Našli sme to pomerne ľahko, aj keď raz sme zle odbočili na križovatke a museli sme sa vrátiť. Bývali sme, tak povediac na hlavnej ceste, aj keď to tak vôbec nevyzeralo. Na prvý pohľad to vyzeralo perfektne. Nahlásili sme sa na recepcii, že sme dorazili. Neviem, kto bol viac prekvapení. Či mi, že sme tam, a je rezervácia stále platí, alebo recepčná, ktorá podľa mňa príliš neverila, že sa tam ukážeme. Oco tiež najprv neveril, že to všetko išlo tak hladko, predsa len, rezervoval to cez internet a celkom tomu nedôveroval. Izba bola nádherná (pridám Vám aj pár fotečiek, aby ste mali predstavu).
Mali sme postarané aj o kultúrny program v podobe talianskej svadby. Poviem Vám, oproti našim svadbám sa v určitých bodoch odlišovala. Napríklad, u nás je zvykom, že sa všetci, muži, ženy, zabávajú spoločne. Tu však nie. Boli rozdelení na dva tábory – mužský a ženský. Každý mal svoj program. Čo sa týka oblečenia, tak nevesta bola typicky v bielom. Zvyšok svadobčanov bol poobliekaný tak rôzne – našli sa aj takí, ktorí boli v elegantnom, aj takí, ktorí mi prišli oblečení až príliš neformálne na takúto udalosť. Každopádne to bolo zaujímavé pozorovanie. Mihlo sa tam aj pár fešných opálených svadobčanov. Najlepší bol koniec hostiny. Niekedy o pol deviatej večer sa všetci rozišli domov – okrem ženícha, nevesty a ich rodičov. Nevesta sedela na plastovej stoličke uprostred záhrady a okolo nej bola strategicky rozmiestnená kopa igelitiek, pravdepodobne so svadobnými darmi a zvyšok postával okolo nej. Škoda, že som fotoaparát nechala na izbe. Ten pohľad stál to za to.
Na večeru sme skočili do pizzérie, ktorá bola hneď oproti hotelu, pretože v hoteli, nebola reštaurácia. Pravá talianska pizza. Jednoducho mňam. Dala som si pizzu Funghi, teda syr, šunka, šampiňóny a paradajková drť. K tomu som si ešte vypýtala ananás. Čašníčka, ktorá nás obsluhovala, padla skoro do mdlôb, kým som jej vysvetlila, že ten ananás chcem zapiecť do pizze. Ale tak nakoniec sme sa porozumeli a svoju pizzu som dostala. Dodnes sa čudujem, ako som ju mohla zjesť celú.. Je pravda, že mi s ňou pomáhala aj sestra, ale aj tak..
Po večeri sme šli na izbu, ktorá bola mimochodom príjemne vychladená (vonku bolo stále príjemných 33°C a to bolo pol desiatej večer). Ľahli sme do postelí a snažili sme sa oddýchnuť a hlavne sa poriadne vyspať z cesty.
Veď na druhý deň nás čakali Benátky so všetkými architektonickými a inými krásami.
A tu už sú sľúbené foto z hotela.
Baba Jaga, ktorá strasila na motoreste v Rakúsku
Babe Jage vonku konkurovala priátska lod
Pohlad na prvý z dvoch vchodov do Vily Guistinian
Pohlad na druhý vchod
Záhrada za vilou, resp. pred prvým vchodom
Detail na sochu v záhrade
Detail na sochu v záhrade 2
Zrkadlo vo vstupnej hale
Chodba vedúca k naaej izbe
Jedna z dvoch izieb, ktoré tvorili nás apartmán (inak tu som spala ja)
Komentáre
amidala,dobre si to popísala
no pekne izby
teraz
2 teide :)
a veru más pravdu, spalo sa perfekne a navyse na izbe bola klíma.. oj.. to bol super pocit.. vonku na umretie a dnu príjemne chladno.. :)
2 hviera
2 amidala
Len sa pýtam,pretože som tvor vysoko citlivý a mám jemný žalúdok :)
Teide
mne prekázal jedine ten rybací pach, ktorý sa síril od Grand Canale (ale co cakat na mori plnom rýb a navyse tam bola kopa tavernien, kde vsade vystavovali ryby.. :D)
aha,nevadí..tak si zoberiem živočíšne uhlie
:)
oj,amidala..pozor
:D
hmm.. pivná kúra.. musím niekedy vyskúsat, uz ked radí samotný zdravotník amatér..
veru tak
Samozrejme..
ved raz za cas treba trochu zrekreovat... :)
ok..pošlem echo :)
jj..
budem pozorne sledovat správy, ci sa nieco nemihne o nových liecebných metódach v pivných kúpeloch.. ;)
tak som tu :-)
a fotečkami z Benátok nešanuj :-)
Dobré ránko kaktus :)