Minule som skončila na námestí San Rocco. Nuž začnem odtiaľ. Popri spomínanom odpočinku sme mali možnosť obdivovať Baziliku S. Maria Gloriosa Dei Frari zvonku.
Prvou miestnosťou, kam sme v bazilike stúpili bola miestnosť na plániku označená číslom 5, nesúca názov Coppello S. Pietro. Sedela tam usmievajúca sa teta a predávala lístky. Len pre zaujímavosť vstupné bolo 2,5 Eura. Keďže, ramienkové tričká ani iné nevhodné oblečenie sme na sebe nemali, mohli sme smelo postupovať ďalej „do voza“.
Hneď na úvod ma ohromila veľkosť interiéru. Z vonku to síce vyzeralo obrovské, ale nečakala som, že to bude až také.
V bazilike bol zákaz používať fotoaparáty a blesky. Čož som ja, a zvyšok turistov vlastniacich fotoaparáty, samozrejme, dokonale odignorovala, hneď ako som zašla za prvý roh a teta sediaca v pokladni ma nemohla vidieť. Takže pamiatok som si spravila dosť.
Dosť rečí, ide sa na foto. Ešte pre zaujímavosť, postupovali sme smerom z čísla 4. dookola celej baziliky
Obrovský barokový pomník Giovanninyho Pesara, benátskeho dóžu, ktorý vládol len 2 roky
Tizianov pomník v tvare netypickej pyramídy od architekta Antonia Canovu
Jeden z náhrobných kameňov, ktoré pokrývali dlážku v bazilike
Oltár St. Anthonyho vedľa Tizianovej hrobky
Hrobka Tiziana, jedného z najvýznamnejších benátskych renesančných maliarov
Oltár. Obraz Purification of the Virgin with Saints namaľoval Guiseppe Porta nazývaný Salviati
Pomník Almerica d´Este 1666
St. Jerome (socha) od Alessandro Vittoria (1565), obraz v pozadí sa mi identifikovať nepodarilo
Krížová klenba, strop má sépiovú farbu
Oltár St. Catherine of Alexandria od Jacopa Palma mladšieho
Oltár s anjelikmi v Sakristii
Detail na anjelov
Sala del Capitolo. Obraz „Madonna and Child with Doge Francesco Dandolo“ namaľoval Paolo Veneziano v 1339 a znázorňuje svetlo nad dóžovou hrobkou, ukazujúc dóžovi a jeho žene život predstavujúcu Pannu a dieťa sv. Františka (popis obrazu som našla na jednej talianskej stránke, tak dúfam, že som to preložila správne)
Slávnostné rúcha pre kňazov a rekvizity
Oltár v sakristii. Obraz je Triptychom (skladá sa z 3 častí) od Giovanniho Belliniho. V strede je znázornená Madonna a na pravo sú St. Marko a St. Benedict
Sakristia. Drevené hodiny, ktoré majú jedinečné papyrusové krídla od Francesca Pianta il Giovaneho
Cappella Bernardo, prvý z 8 výklenkov (kaplniek) s náhrobným kameňom a oltárom. Obraz je Polytych od Bartolomea Vivariniho „Madonna enthroned“ (1482). Na ľavej strane je namaľovaný St. Andrew a St. Nicholas of Bari.
pohľad na bočnú stenu vyzdobenú sochami
ďalší výklenok s hrobkou a oltárom
Najväčšia kaplnka v bazilike. Nachádza sa tu Tizianov najznámejší obraz, Nanebovzatie Panny Márie.
Ľavá strana hlavnej kaplnky. Pamätník biskupa Pesaroeho od Antonia Lombardoa (1520)
Pravá strana hlavnej kaplnky. Pamätník Francesca Foscariho od Antonia Bregna (1466)
Zdobené kreslá pre chór
Oltárny obraz St. Ambrosa od Alviseho Vivariniho (1503)
Tryptich Svätého Marka od Bartolomea Vivariniho (1474)
Ďalšia hrobka
Nádvorie baziliky. Žiaľ nebol tu povolený vstup, preto len foto zozadu..
Rozeta nad hlavným portálom do Baziliky
Hlavný vchod do baziliky spolu s typickým oknom – rozetou
Pohľad na ľavú stranu baziliky
Tak, posledný pohľad na baziliku máme za sebou a hor sa späť ku Veľkému kanálu, kde sme si dali ďalší oddych. Predsa len, keď človek celý deň stále pije a tak, raz za čas potrebuje ísť aj na toaletu. A to je tá vec, ktorú musím Benátkam vytknúť. Nájsť tam WC je umenie. Obišlo sa to však bez nehody a my sme spokojne mohli zakotviť v miestnej taverne priamo vedľa kanálu.
Dali sme si veľké zmrzlinové poháre, kávu a nejaké to nealko.. Ja so sestrou sme sa vykašľali na image, počúvli smäd a dali si ľadovo vychladený Sprite. Mňam, v tom horku to bolo príjemné osvieženie...
Mali sme perfektný výhľad na Veľký kanál, dokonca sme videli ďalšiu nevestu, na lodi preplnenej svadobčanmi (alebo turistami, ktohovie).
Bolo pol piatej. Ešte sme sa zastavili na Mercante de Rialto pre pravú benátsku masku a potom sme sa lodným taxíkom vrátili ku parku pod autobusovým nástupišťom. Počas plavby sme však ešte stihli čo to nafotiť.
Ponte de Rialto
Chvíľu sme si posedeli v parku a nakoniec sme konečne rozhodli, že sa vrátime späť na hotel. Aby som nezostala bez suveníru, tak som si zaobstarala aj praktickú vyšívanú tašku so symbolmi Benátok.
Ráno v hoteli nám recepčná povedala, že cestou späť sa dostaneme autobusom s nápisom „MIRANO“. Na nástupišti sme našli až jeden autobus s nápisom „Mirano Directivo“, ktorý odchádzal za 20 minút. Vzhľadom na to, že sme celý deň chodili, sme sa jednohlasne dohodli, že pôjdeme týmto a niekde to už len bude stáť.
Cesta späť trvala trochu kratšie, Directivo totižto znamená niečo ako priamo, teda autobus nestál na každej zastávke. Ani na tej, kde sme mali vystupovať.
Zastavil až niekde pred nemocnicou v Mirane. Nebolo to však také zlé, pretože k hotelu to nebolo ďaleko a mali sme aj vyhliadku po okolí. V ten moment nám to však až také vtipné ako teraz rozhodne neprišlo.
Deň sme zakončili perfektnou pizzou z miestnej pizzerie a potom šup do postele.
Komentáre
pekné foto,ukáž tašku..:)
Nemala si divné sny ? :)
teide :)
taska bude nabudúce... ;)
aha,to je potom romantické
:D
NO asi nadsena nebudes