Amidala

 

  Nedávno som si išla večer spraviť večeru. Aby mi bolo veselšie, tak som si pustila TV. Dávali práve televízne noviny. Veľmi som to nepočúvala, sústredila som sa na prípravu pokrmu... Keď v tom moderátorka zahlásila ďalšiu zmenu v maturitnom systéme...

  To som proste nemohla prepočuť. Keďže tento rok sa to týka aj mňa, zbystrila som pozornosť. „Chceme skvalitniť a zobjektívniť maturitnú skúšku“ hlásal minister školstva... „Cha! Takých by nás bolo...“ pomyslela som si. No to nebolo všetko, pán minister nám aj prezradil svoje plány ako to chce dosiahnuť.

  Gymnazistom odoberie piaty predmet, aby sa mohli lepšie pripraviť na maturitnú skúšku. A keďže študentom sa učiť nechce, tak sa tým podľa môjho názoru aj tak veľa nedosiahne. Veď tí, čo chcú zmaturovať a chcú ďalej pokračovať v štúdiu na vysokej škole, sa budú svedomite pripravovať či už bude päť predmetov, alebo štyri a tí ostatní na to budú tak či tak kašľať. Tí, čo však neštudujú na gymnáziách si môžu akurát tak lízať labu - ostávajú naďalej štyri predmety, včetne cudzieho jazyka.

  Po tomto prejave mi odľahlo. Takže vlastne forma skúšky sa meniť nebude. Tu však pán minister nabral druhý dych a plný spravodlivosti, objektívnosti, sa nám podujal zvestovať ďalšiu správu. Už som sa začínala chytať za hlavu – tak predsa, nás, maturantov, čaká nejaké prekvapenie.

  „Keďže sme na Slovensku treba venovať väčší dôraz na maturitnú skúšku zo slovenského jazyka.“ Zahlásil. A už nám aj začal servírovať svoj geniálny plán: maturitná skúška bude mať 3 časti a to písomný test z gramatiky a literatúry, slohovú prácu a ústnu odpoveď. A hneď nám to aj začal podrobne objasňovať. Písomný test bude vlastne akési zhrnutie toho, čo sme sa za tie štyri roky naučili. Ale hneď sa nám tu vynorí niekoľko problémov.

   V prvom rade je to gramatika – veď na strednej škole sa preberá z gramatiky akurát tak sloh, jeho útvary a štylistika, pretože sa počíta so slohovou prácou. A predsa len, kto by si už pamätal aké gramatické kategórie sa dajú určiť pri slovese, alebo pri podstatnom mene? Ja sama pamätám, že niečo také existuje, aj vymenovať by som to hádam zvládla, ale, že by som to mala aj použiť na nejakom konkrétnom príklade? To už nevidím tak ružovo. Veď za tie štyri roky som to ani raz nepotrebovala, v škole sme s tým v podstate nepracovali... Ale čo už, pán minister povedal a tak bude. My si teraz akurát môžeme zháňať učebnice zo základnej školy a všetko si riadne zopakovať (tí šťastnejší z nás majú niekde zahádzané staré zošity a môžu si vedomosti oprášiť z nich).

   Ďalším problémom sú podľa mňa centrálne testové otázky z literatúry. Na strednej škole sa preberajú už autori a ich diela. To by nebol problém. Ja mám napríklad literatúru rada. Je síce pravda, že nie všetci autori mi sadnú, ale dá sa to. A tu je problém : autori a ich diela. Keďže každý slovenčinár má síce nejaké „osnovy“, ktorých by sa mal akože pridŕžať, aj tak má aj on svoj systém vyučovania. Niektorí autori sú podľa neho dôležití viac, iní menej. A ako chce pán minister zabezpečiť objektivitu, keď sa dá povedať, že na každej škole sa učia rozliční autori, kladie sa dôraz na iné diela... (aby som zas nekrivdila – nájdu sa aj tí základní, ktorí sú spoloční – ako napr.: Štúrovská generácia, Timrava, Ernest Hemingway,...)

  Plná rozhorčenia som počúvala ďalej. „Čo ešte, preboha? Veď to už stačí“ Ako vidíme nie! Ďalšou v poradí, ktorú čakajú zmeny, je slohová práca. Ále, hovoríme si, tam už nie je čo meniť. Veď sú 4 témy, každý si vyberie jednu a na tú má v časovom limite 4 hodiny vytvoriť slohovú prácu v rozsahu 3 – 4 veľké strany. Tak to bude od teraz len vzdialená minulosť. Teraz sa pripravte. Na slohovú prácu nám podľa ministra stačí už len 60 minút = 1 hodina. Ako nám povedal, veď tie 4 hodiny tam ani nie je čo robiť. Tomu vravím fuška: Napísať koncept a potom to prepísať na čistopis, a ešte popri tom vymýšľať nejaké duchaplné vety týkajúce sa danej témy (a to ešte počítam s tým, že hneď ako uvidím témy, si jednu vyberiem, a hneď budem mať kopu nápadov o tom, čo k danej téme napísať)... Neviem, neviem.

  Prednedávnom sa aj tu, na blogu, objavil jeden článok, v ktorom autor spomína, že sa musí naučiť rýchlejšie písať, aby to za tú hodinu všetko stihol. Veď my v škole máme na slohovú prácu 2 vyučovacie hodiny (po 45 minút). Na jednej napíšeme koncept a na druhej čistopis. Ale teraz asi všetci začneme trénovať krasopisný – rýchlopis. A ešte taký detail : slohové témy sa budú vyhlasovať cez médiá, aby nedošlo k úniku informácii.

  To by hádam aj stačilo. Normálne ma potom prešla chuť na jedlo... Čo nám ešte zmenia? Čo zase vymyslia, aby sa maturita stala „objektívnejšou“? Veď odkedy som pred štyrmi rokmi nastúpila strednú školu udialo sa toľko zmien v maturitnej skúške – ale, že by niekto skúsil zmeniť učebné osnovy? To nie, to  predsa nie je potrebné.

  A študentom tak ostáva len jedna možnosť (okrem slovenčiny a cudzieho jazyka máme totiž ešte ďalšie dva predmety na zvládnutie), a to: učiť sa, učiť sa, učiť sa – veď sa jedná o našu budúcnosť J