Amidala

 

 

 

 

 

 

-          podáva subjektívny pohľad na jav (môj názor, môj pocit)

-          subjektívne hodnotenie však musí zohľadňovať aj objektívne (všeobecne platné) hodnotenie

-          využívame tu otázky, opytovacie vety (môžeme nimi začínať aj končiť), rečnícke otázky, zvolania, citáty, parafrázovanie, nedokončené vety

-          snažíme sa vyjadriť náš názor: Myslím si.. Podľa mňa...

-          zamýšľa sa uvažuje, hľadá príčiny problémov a ich riešenia, argumentuje, je subjektívna, môže používať umelecké prostriedky

 

 

-          je vystihnutie, podanie deja, udalosti, príhody, príbehu v časovej postupnosti

-          autor môže začať vykreslením prostredia, zoznamuje čitateľa s osobami, a nakoniec príde samotný dej (nie je to presne stanovené – je to len na autorovi)

-          máva úvod, jadro, záver

-          dobré rozprávanie sa usiluje o stupňovanie napätia v rozvíjaní príbehu, vtedy má podobnú kompozíciu ako dráma: úvod, zápletka, stupňovanie deja, vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie

-          stupňovanie napätia a pútavosť dosahujeme: priamou rečou, krátkymi a nedokončenými vetami, a historickým prézentom (použitie prítomného času na vyjadrenie deja odohrávajúceho sa v minulosti

-          použitie priamej reči:

1.      Uvádzacia veta: „Priama reč(.!?)“

2.      „Priama reč,“ uvádzacia veta, „priama reč(.!?)“

3.      „Priama reč(.!?)“ uvádzacia veta.

-          využívame: hovorové a slangové slová, dialektizmy, skratkové a značkové slová, frazeologizmy, citovo zafarbené slová, nedokončené vety, priamu reč, nepriamu reč, vnútorné monológy...

 

 

 

-          ide o komplexné vyjadrenie javov, opierajúce sa o široký okruh činností logického myslenia, najmä analýzu (rozbor), porovnávanie a zovšeobecnenie

-          vysvetľuje, objasňuje, poučuje o nejakom probléme, sprístupňuje poznatky, má byť vecný a objektívny

-          výklad podáva objektívny pohľad na jav – argumentujeme, dokazujeme, uvádzame príklady,...

-          výklad vysvetľuje aj vývinové a príčinné vzťahy

-          výklad sa píše náučným štýlom (odborným)

-          využívame: odborné názvy, zložité vetné konštrukcie, trpný rod, príčastia, internacionálne (cudzie) termíny, oznamovacie vety, zátvorky, pomlčky

 

 

 

-          životopis: pravdivé, stručné a vecné zachytenie základných údajov zo života konkrétnej osoby

-          v beletrizovanom životopise sa používa skôr opisná forma, dá sa to nazvať rozprávaním, ale snažíme sa priveľmi nevyužívať priamu reč a prvky rozprávania

-          môžeme tu napríklad použiť opísanie nejakej situácie/situácii, ktoré sme počas života zažili: napr.: ako sa mi podarilo podpáliť záclonu.. (bude to vlastne celé oživenie príbehu)

-          taktiež by sme tu mali zahrnúť naše vlastnosti, naše záujmy, záľuby, naše plány do budúcnosti..

 

 

 

-          Charakteristika – vyzdvihuje znaky, ktorými sa daná osoba líši od ostatných, opisuje jej typické znaky (výzor, správanie, ...),

-          V charakteristike môžeme vyjadriť náš názor na danú osobu – ak je to napr. náš priateľ – tak prečo, je práve on ten najlepší?

-          Typy charakteristiky:

·         Vnútorná charakteristika – zameriava sa na výpočet charakteristických vlastností človeka, jeho duševnej stránky a má výrazné hodnotiace zafarbenie v mravnej a citovej oblasti : spravodlivý, namyslený, surový, citlivý, veselý,...

·         Vonkajšia charakteristika – všíma si a popisuje vonkajšie charakteristické znaky popisovaného objektu

·         Priama charakteristika – je priamym (explicitným) vymenovaním charakteristických znakov a vlastností opisovaného objektu, napr.: Auto je rýchle a krásne.

·         Nepriama charakteristika – charakteristické vlastnosti opisovaného objektu vyplývajú z okolností kontaktu buď z príbehu alebo príhody a sú vyjadrené nepriamo (implicitne) napr.: Auto vyhralo už niekoľko pretekov za sebou (je rýchle)

-          Karikatúra – zvláštny druh charakteristiky, snažíme sa vyzdvihnúť práve tie negatívne vlastnosti danej osoby, ide o tzv. zveličovanie

 

 

 

-          Nazýva sa náladový alebo citovo zafarbený opis

-          jeho prvotným cieľom nie je vytvoriť predstavu o opisovanom subjekte ale vyvolať u vnímateľa nejakú náladu alebo pocity (radosť, šťastie, smútok,...) a to autor dosahuje jazykovými prostriedkami, typickými pre umelecký štýl  (obrazné pomenovania, metafory, prirovnania, zdrobneniny)

-          dynamizácia opisu – využívame prvky rozprávania

-          využívajú sa plnovýznamové slovesá, personifikácia, metafory

-          môže to byť napríklad: opis prostredia, osoby

 

 

 

-          Diskusný príspevok je zväčša vyjadrenie názoru/návrhu na predchádzajúceho rečníka/príspevok/prejav (môžeme s ním súhlasiť, alebo nesúhlasiť)

-          diskusný príspevok má zväčša ustálenú kompozíciu :

·         oslovenie,

·         úvod (nadviazanie na referát, alebo predrečníkov)

·         jadro (vyjadrenie vlastného názoru na vec)

·         záver (nemusí byť, väčšinou to býva fráza ďakujem za pozornosť alebo výzva k spolupráci)

-          nesmieme začínať vetu časticou napr.: Tak,...; alebo „že“

-          vety:: Podľa môjho názoru, Nemôžem súhlasiť (dovolím si nesúhlasiť) s myšlienkou (názorom), že ; Dovolím si nadviazať na (myšlienku) predrečníka (pána XY); Rád by som uviedol, že... ; Prosím, aby sa moje slová nechápali ako... ; Nechcem veľmi zasahovať, ale....

 

 

 

-          využívame: všeobecne zrozumiteľné termíny, obrazné umelecké prostriedky, častice, citoslovcia, jednoduché vetné a súvetné konštrukcie, zvolania, otázky,...

·         výber témy, ktorá je aktuálna a poslucháčov zaujme

·         úvod by mal byť pútavý a zároveň stručný a rečník by ho mal rozprávať s pamäti

·         podrobne rozoberáme iba niektoré veci, nesnažíme sa povrchne obsiahnuť celú problematiku, hovoríme o veciach, ktoré sú nám známe aj z vlastnej skúsenosti

·         nepoužívame príliš abstraktné termíny

·         udržiavanie zrakového kontaktu s poslucháčmi

·         zreteľne artikulujeme a pracujeme s hlasom

·         stojíme pohodlne a slušne, nepreháňame gestikuláciu

·         nikdy nevydávame cudzie myšlienky za svoje vlastné

·         rečník má vyčerpať tému, nie poslucháčov!!!