„Typické. Veď kde inde by sa takéto niečo mohlo stať?!“ smiala sa cestou k lietadlu. Je dosť divné, keď horda ľudí pobehuje po dráhe vedľa letiska. Sprava ich obiehal chlapík s autom, na ktorom boli prístavné schody a rútil sa k ich lietadlu...
Na palube ich vítala usmiata letuška. Sedeli v 1. polovici lietadla, resp. v strede, pretože z okna videli krídlo.
Všetci už sedeli na svojich miestach. Zablikal nápis: „Pripútajte sa!“
Lietadlo začalo rolovať po dráhe. Postupne naberalo rýchlosť a rútilo sa po dráhe v ústrety ostrovom...
Štart prebehol hladko – mala trochu strach, ale postupne ju to prešlo.. Kapitán práve predniesol svoju úvodnú reč. Ešte stále stúpali – mali sa dostať na 10 000 m. Niekde za sebou pomaly zaostávalo letisko. Mali pred sebou vyše dvojhodinový let.
Letušky začali servírovať občerstvenie – žemľa, šunky, saláma, syr, paradajka, maslo a keks v plastovom obale.
„Milujem takéto maličké veci.“ Rozplývala sa nad mini žemľou.
„Môžem Vám ponúknuť ničo na pitie?“ spýtal sa mužský hlas. Pozrela nahor za hlasom.
„Ježiši.. Letušák“ vyhŕkla a vtom ju zaplavil smiech. Letušák sa usmial...
„Stevart. I keď ešte nikto ma nenazval letušákom.“ - konečne ju začal prechádzať záchvat smiechu.
„Tak vidíte,.. všetko je raz prvýkrát. A poprosím si Coca-Colu.“
„Nech sa páči. A pre Vás?“ otázka bola adresovaná jej spoločníkovi.
„Minerálku!“ vyslovil strohým príkazom. Dostal ju.
„Keby ste niečo potrebovali, stačí povedať.“ slová však adresoval skôr jej ako jemu.
„Čo to malo znamenať? Ty si sa už dočista pomiatla?! Letíme na dovolenku, kde si máme oddýchnuť, stráviť pár pekných chvíľ.. Ešte ani poriadne nie sme na mieste a ty hneď flirtuješ s každým kto má gule?! Precedil rozčúlene pomedzi zuby. Pozrela naňho.
„Čo Ti zase je? Láskavo sa ukľudni. Ja sa na rozdiel od teba snažím byť na ľudí aspoň trochu milá.“ Posmešne na ňu pozrel.
„Už mi s tou tvojou žiarlivosťou a nezmyselným urážaním sa lezieš na nervy.“ posledné slová povedala ostrejšie, ako pôvodne zamýšľala. Urazene si nasadil sluchátka a zadíval sa von oknom.
„Takže teraz si sa ako urazil?!“ pýtala sa – žiadna odpoveď.
...
„Kávu alebo čaj?!“ – Letušák tu bol opäť.
„Nemáte niečo tvrdšie?“ spýtala sa, mysliac na poriadne poldeci, ktoré by jej zohrialo vnútornosti.
„Myslím, že niečo by sa možno v kuchynke našlo.“ Z podvedomia k nej začali prenikať hriešne myšlienky. Žeby so mnou flirtoval? Pochybujem.. Pozrela na svojho spoločníka – žiadna zmena – slúchadka a pohľad von oknom. Mladík je príjemný, pomyslela si.
„A našlo by sa aj niečo pre mňa?“ spýtala sa provokatívne.
„Samozrejme. Pre začiatok, nech sa páči káva.“ Podal jej šálku s pariacim sa nápojom.
„A nebude sa náhodou konať prehliadka pilotskej kabíny? Viete, keď som letela minulý rok, tak kapitán povolil zo dve návštevy..“
„Viete, to bude ťažké, vzhľadom na rozmach terorizmu a prísne predpisy.. Aj keď uvidíme čo sa dá robiť... Prídi tak za 15 – 20 minút dopredu“ nenápadne prešiel do tykania a vzápätí obrátil svoju pozornosť na ostatných pasažierov.
Po 20 minútach
Zavrela časopis, sklopila stolík.. vstala a uličkou sa vydala v ústrety niečomu, o čom vedela, že sa stane, no napriek tomu si to nechcela pripustiť. Niekde za ňou sa rozplakalo bábätko – zjavne sa mu lietanie moc nepáčilo. Lietadlom totižto trochu zahádzalo – zrejme mierna turbulencia, pomyslela si a šla ďalej. Kuchynka bola prázdna – samozrejme až naňho – niečo pripravoval...
„Tak som tu..“ koketne sa naňho usmiala a oprela sa o provizórny stôl.
„Takže ty si chcela niečo tvrdšie však?“ a už aj sa skláňal do poličky a vyberal whisky. Mierne jej s ňou zakrútil pred telom.
„Môže byť?“
„Áno.“ Na zvýraznenie si s chuťou oblizla pery.
„Ale máme tu len plastové poháre – aby náhodou sa niekto nezranil na črepoch. Kým ja namiešam drink, nech sa páči.“ A ukázal rukou smerom do pilotnej kabínky. Ani si nevšimla, že je pootvorená – zaklopala na dvere a odchýlila ich ešte viac.
„Dobrý deň. Môžem vojsť?“ spýtala sa. Jeden z pilotov sa otočil a pokynul jej rukou. Vstúpila. Naskytol sa jej úchvatný pohľad. Kabínka bola malá – nie ako v amerických filmoch, v ktorých sa do takej pilotnej kabíny natrepe aj zo 7 ľudí (a to nepočítala štáb a kamery)... Hlavný pilot momentálne niečo riešil s hlasom v slúchadkach – pred sebou mal hrubé skriptá, kde boli samé čísla..
„A to sa v tom všetkom vyznáte?“ spýtala sa, keď dokončil konverzáciu..
„Veď je tam toľko čísel a na prístrojovke toľko gombíkov a budíkov, že hrúza..“ povedala.
„No, niekedy ani ja sám neviem ako.. A ty si na tom ako Števo?“ pozrel na druhého pilota..
„Veru, niekedy to nie je sranda... Ale veď na to tu máme manuál“ odpovedal a kývol hlavou smerom k jej ľavej ruke – na sedadle ležala asi 800 stranová kniha... Zasmiala sa.
„To mi je teda pekný manuál, veď tam kebyže mám niečo nájsť tak to hľadám 2 dni.. Ale vy sa v tom už asi vyznáte, však?“
„Samozrejme, predsa nie nadarmo sme chodili do školy. Však?“
„Prese tak. Poďte trochu dopredu – nebojte sa neuhryznem Vás.“ žartom zavelil. Podišla.. Pohľad bol nádherný.. Videla všetku tú nádheru vonku – oblaky pod lietadlom sa tratili a objavovali sa hory, obloha bola jasno modrá..
„Nádhera. Ale aj tak musí to byť super pocit – len tak letieť niekam do diaľav..“ povedala zasnene.. V slúchadkach sa ozval naliehavý hlas.. Rozlúčila sa a vyšla..
Čakal ju s pripraveným pohárom. Kde je zvyšok posádky? Prebleslo jej hlavou.
„Nech sa páči..“ Zobrala si podávaný pohár a napila sa – presne tak ako to má rada. Oblizla si pery.
„Možno to nie je dosť.“ Ozval sa a pristúpil bližšie.
„Možno nie, ale veď na palube už iné nie je – aspoň tak si to tvrdil pred chvíľou.“ Bavíme sa ešte o whisky? Premýšľala v duchu.
„Myslím, že keby si sa trošku posnažila, tak by si našla niečo tvrdšie“ povedal a premeral si ju pohľadom. Toto by som nemala. Rozmýšľala. Môže hocikto prísť. Zatiahol záves, ktorý ako tak slúžil na oddelenie kuchynky od ostatného priestoru.
Jej ruky sa mu kĺzali po hrudi - pobozkala ho – rukami mu rozopínala košeľu. Cítila ako sa postupne po jej tele rozlieva horúčava, vychádzajúca z jej lona.
Rýchlo jej vyzliekol tričko, nedočkavo rozopol podprsenku a hodil ich na jedno z dvoch sedadiel. Vrhol pohľad do nebovomodrých očí, ktoré sa ligotali a sklonil hlavu.
Jemne jej perami prechádzal po žile na krku – po chrbte jej prebehli zimomriavky. Postupoval dole cez kľúčnu kosť až k jej ľavej bradavke – jemne ju pobozkal, hladil jazykom, sal, až kým nestvrdla. Presunul sa k druhej – pracoval rovnako usilovne. Rukami jej zatiaľ rozopínal nohavice..
Vzdychla a pritiahla si ho k perám – rukami mu zatiaľ uvoľnila opasok a vkĺzla mu rukou pod boxerky – jemne ho uchopila.. Tá hra sa mu zapáčila – dal to najavo..
„Myslím, že toto je to čo som hľadala, nemám pravdu?“ spýtala sa zvodne. Prikývol a samozrejme nezaostával – jeho pery sa naďalej venovali jej hrudníku, jednou rukou si ju pridŕžal a druhou jej stiahol nohavičky – bez problémov našiel to, čo hľadal a dráždil ju prstami..
Zavzdychala.. Lietadlo sa mierne naklonilo a zatriaslo..
V duchu sa nachvíľu zháčila – Čo to robím? Čo by na to asi povedal Jano, keby ma tu videl? Telom jej prebehla vlna vzrušenia, ktorá zmietla posledné pochybnosti. Odtiahla sa – v očiach sa jej zaiskrilo..
„Chcem ťa!“
Neprotestoval. Stiahol ju zo sebou na voľné sedadlo za nimi – prudko do nej prenikol... Zaklonila hlavu, cítila jeho dych na krku – nechala sa unášať pocitmi, ktoré sa v nej nahromadili, a ktoré boli predzvesťou blížiaceho sa orgazmu...
Vyvrcholil tesne po nej..
Chvíľu ostali nepohnuto sedieť – hladina adrenalínu v krvi sa dostávala do normálu.. Začala sa naťahovať za vecami – vstala a začala sa obliekať..
„Čo povieš na naše aerolinky?“ spýtal sa jej keď si zapínala podprsenku.
„Myslím, že máte mimoriadne kvalitne vyškolených zamestnancov, ktorí vedia čo majú robiť.“ Usmiala sa a pobozkala ho na rozlúčku. Prihladila si uvoľnené pramene z účesu a s jemným rumencom na lícach vyšla.
Sadla si na svoje miesto, kde ju už čakal jej drahý..
„Kde si bola?“
„Na toalete a pilot na chvíľu otvoril kokpit, tak som sa pozrela ako to tam vyzerá. Škoda, že si tam nebol.. Je to úžasný pocit, vidieť ten priestor pred sebou, slnko.. Keby si sa nesprával ako malé decko, tiež si sa mohol prísť pozrieť..“ usmiala sa naňho.
„Veď sa už toľko nerozčuľuj a užívaj si.. Predstav si tých nádherných 14 dní, ktoré nás čakajú..“ znova sa očarujúco usmiala, myšlienky jej však zamestnával predchádzajúci zážitok..
Myslela si, že sa dostaví pocit viny.. No nestalo sa tak...
Komentáre
fíha...čítanie na štvrtok stvorené
:)
hmmm,
I keď,ako odpoveď mi to naprosto stačí.:)
ehm..
2 milli :)
ehm...2
:)