Amidala

   Od posledného článku už odtieklo veľa hektolitrov vody a presypalo sa veľa ton piesku.. Predsa len, šesť mesiacov je dlhá doba. Momentálne mi však začali prázdniny, takže sa hlásim do aktívnej blogovej služby.

   A prečo tá pauza?? Odpoveď je jednoduchá – čas. Nejako som jednoducho nestíhala. Predsa len, nová škola, noví ľudia, skúšky, neustále pendlovanie hore dole medzi Bratislavou a Žilinou, ten povestný študentsko-intrákový život.. Okrem toho som mala nejaké zdravotné problémy – konkrétne zápal očí, ktorý nie a nie zlikvidovať nuž som skoro pol roka chodila po doktoroch a skúšala rôzne kvapky a tak..
   Na svoju obranu však môžem povedať, že som tu poctivo chodila a občas kde tu aj nejaký ten komentár prihodila, aby sa na mňa nezabudlo..

   Napriek tomu, že som na blogu nepublikovala, som však nezaháľala, čo sa autorskej činnosti týka. Písala som pekne poctivo – do notebooku – na intráku v neskorých večerných, alebo teda skôr skorých ranných hodinách. Postupne preto budem pridávať pár mojich zážitkov, taktiež mám v priečinku nejaké tie recenzie (aj keď na teraz už trochu staršie filmíky..) a samozrejme aj nejaké tie fotečky z miesta činu..

   Okrem toho sa chcem pochváliť, že prvú polovicu roku 2008 som zvládla vcelku úspešne. Bez ujmy som totižto zvládla prvé skúškové obdobie a následne aj to druhé. Okrem toho som prvý januárový týždeň dostala svoje meno do novinových stánkov v prílohe jedného slovenského periodika, na čo som nesmierne pyšná.. :)

   Za tohto pol roka som si vypestovala aj nový typ závislosti, nebojte sa nie je to nič nezákonné, a toť závislosť na japonských kreslených príbehoch – alebo teda po našom manga.. Hold hltám to jedno za druhým.. Ale aby ste si zas nemysleli, som vcelku vyberavý typ človeka a nečítam zas každý žáner, jediné čo strpím je shonen-ai – zasvätení vedia a tým ostatným to isto objasním v niektorom z budúcich príspevkov. Aj keď nie vždy je to s čítaním také jednoduché, pretože slovenské preklady neexistujú (ak áno tak som na ne doposiaľ nenatrafila) a tých českých je málo, takže som musela využiť svoje znalosti angličtiny (ktoré, mimochodom, nie sú až také slabé, ako som si donedávna myslela), aby som rozumela aspoň niečomu. Väčšina týchto pokladov totiž stále zostáva v materskej japončine a tú ja zatiaľ neovládam.

   To ma privádza k jednému z mojich cieľov – naučiť sa po japonsky – respektíve vedieť japončinu ovládať aspoň tak, aby som vedela aspoň základné a životne dôležité frázy a poprípade viesť aj nejaký ten menej náročný rozhovor. Takže v budúcnosti je dosť možné, že sa v článkoch kde tu budú nejaké tie japonské slovíčka vyskytovať. A na čo mi vlastne tá japončina bude?? No, mojím cieľom, alebo teda, nazvem to skôr snom, je ísť študovať do Japonska – resp. využiť možnosť študijných výmenných programov a na 1 semester tak vycestovať za hranice, spoznať nových ľudí, kultúru, a taktiež sa aj niečo priučiť. Ale tak to je ešte relatívne ďaleko.

  Na záver už len skromne k novému šatu, ktorí ste si isto všimli.. Dúfam, že sa Vám tu bude páčiť, pretože som sa s tým celkom nadrela (aj keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá). Čo sa týka obrázku v záhlaví (btw. snáď ste ma tam spoznali), ten som mala už dlhšie uložený v PC (myslím, že som ho stiahla z  www.deviantart.com) a už ho iba prikrášlila vo Photoshope..

No, myslím, že na dnes to už naozaj stačí, nejako som sa rozpísala a posplietala pri tom toľko vecí až no. Dúfam preto, že sa v tom aspoň trochu vyznáte.

Prajem Vám pekný a slnečný zvyšok dňa :)