Amidala

Scenár: Akiva Goldsman

Réžia: Ron Howard

Premiéra:  2006

Hrajú: Tom Hanks, Audrey Tatou, Ian McKellen, Jean Reno, Paul Bettany, Alfred Molina, Jean Pierre-Maurielle, Jürgen Prochnow

 

   Minulý rok sa začal ošiaľ s názvom Dan Brown. V kníhkupectvách sa objavila kniha s názvom Da Vinciho kód. Všade hlásali, že je to jedna z najkontroverznejších kníh a preto je priam žiadúce zaradiť do svojej zbierky literárnych diel tento úspešný titul.

   Stalo sa. Knihu som prečítala. Bola som nadšená – fascinovala ma. Autor neskutočne pútavo rozpitváva fakty a spája ich s mýtami. Strieda minulosť a súčasnosť. A profesor Langdon? Ten bol z môjho pohľadu niečo ako moderný  Indiana Jones (ktorého mimochodom dosť uznávam).

   Vo svete šoubiznisu je už taký trend, že ako náhle sa objaví niečo, čo zaujme široké masy ľudí, tak z toho treba vytĺcť čo najviac.

   Tak je to aj s Da Vinciho kódom.

   Filmové spracovanie na seba nedalo dlho čakať. Film mal síce premiéru už v máji, no k napísaniu tejto recenzie som sa odhodlala, až keď som mala možnosť film opäť zhliadnuť na DVD a utvrdiť si svoj názor, ktorý vo mne pretrvával po návšteve kina.

   Na úvod si zhrňme už doteraz známe fakty. Na režisérsku stoličku sa posadil Ron Howard. Hlavnú postavu, profesora Roberta Langdona si strihol Tom Hanks. Sekundovala mu Alice Nevéová v podaní Audrey Tatou alebo pre tých menej znalých Amélia s Montmartu. Nasleduje ďalšie slávne meno. Á prichádza Jean Reno v úlohe policajného kapitána Foucha.

   Celkovo film lámal rekordy v sledovanosti, hoci kritika ho znosila pod čiernu zem. Prispela k tomu, samozrejme úspešnosť knižnej predlohy, ale taktiež aj tzv. „negatívna reklama“. Ktorej si film ešte počas svojho vzniku (samozrejme aj po ňom) užil od Vatikánu až až. Veď čo sa dialo, keď sa na trhu objavila kniha? Vo Vatikáne sa triasol aj sám pápežský stolec od zlosti a samozrejme každý kto nosí sutanu zápalisto vysvetľoval každému (zväčša  však išlo prevažne o bulvárne plátky), kto mal o to záujem, aká je to jedna hlúpa fraška a klamstvo.

   No nešli by ste sa na to pozrieť už len pre to, že sú tam tzv. „zničujúce dôkazy“? Ja som tú knihu začínala čítať s týmto zámerom.

   No dosť bolo literatúry prejdeme priamo k veci, alebo ako sa hovorí v intelektuálnych kruhoch „in medias res“

 

 

   V múzeu sa stala vražda. Profesora Langdona po skončení jeho prednášky zbalí polícia a odvedie do Louvru, aby im ako odborník na symboly pomohol rozlúštiť znaky na tele mŕtveho, s ktorým sa mal v ten deň stretnúť, ale on sa nesdostavil.

   Mŕtvola v Grand Gallerii je kurátor múzea Jacques Sauniér. Prípad vyšetruje veliteľ polície, Bezu Fache. K mŕtvole prichádza aj úspešná kryptologička, Sopie Neveuová, ktorá je akoby mimochodom vnučka nebohého. Varuje Langdona, že je podozrivým číslo 1. Spolu ešte raz prehľadajú miesto činu a nájdu ďalšie stopy. V obraze jednom z nich je kľúčik, ktorý ich dovedie až do švajčiarskej banky a tajného trezoru. Tu sa po prvý krát dozvedáme sa o Priorstve Sionu – strážcoch svätého Grálu.

   Medzi tým sa Sílas (Paul Bettany), albín, chystá na návštevu kostola, v ktorom má byť ukryté tajomstvo, ktoré potom odovzdá kardinálovi Aringarosovi a ten tajomnému Učiteľovi.

V kostole však nenájde to čo hľadá.

   Sophie a Robert spolu utečú z múzea a idú do spomínanej banky, kde nájdu kryptex, no polícia im je stále v pätách a tak s pomocou šéfa banky utekajú k Robertovmu priateľovi, sirovi Leighovi Teabingovi (Ian McKellen), ktorý je odborníkom na Priorstvo a jeho strážcov a býva na zámku neďaleko Paríža.

   Prichádza veľmi zaujímavá časť a to rozor kresťanstva – ako vzniklo, Biblia, vznik Priorstva, križiacke výpravy... A samozrejme Mária Magdaléna. Dozvedáme sa, že Svätý Grál je v skutočnosti Mária Magdaléna, resp. jej a Ježišovi potomkovia. A tí žijú dodnes a ochraňuje ich práve Priorstvo.

   Zisťujú, že Jacques Sauniér bol veľmajstrom a Sophiu celý život pripravoval na to, aby po ňom prebrala túto funkciu. Prichádza polícia a Sílas. Leighovým súkromným lietadlom odlietajú do Czurichu.

   Počas letu však objavia ďalšiu stopu, ktorá ich zavedie do Londýna. Medzitým sa dozvedáme, že členom Opus Dei je aj francúzsky inšpektor Bezu Fache.

   Na Londýnskom letisku ich však čaká polícia.

   Opus Dei obchoduje s Učiteľom, ktorý im chce za vatikánske cenné papiere predať Svätý Grál priamo v Londýnskom centre Opus Dei.

   V Londýne musia nájsť hrobku rytiera – vyberú sa teda do templárskeho chrámu, Tu ich čaká prekvapenie – sirov sluha je spolčený so Sílasom a ukradne kryptex.

   Langdon a Sophie zistia, že rytier, ktorého hľadajú je sir Issac Newton, ktorý bol tiež istý čas veľmajstrom. A vydajú sa k jeho hrobke.

   Čaká ich tu však prekvapenie v podobe učiteľa – a tým je... to si už musíte pozrieť, poprípade prečítať, aby som niekomu neskazila prekvapenie.

   Kardinál a Sílas zisťujú, že boli podvedení. A obaja umierajú. Fache sa konečne preberie zo svojej zaslepenosti a vydáva sa zajať Učiteľa.

   Langdon a Sophie odchádzajú na miesto, kde sa ukrýva Svätý Grál.

 

 

   Film možno charakterizovať ako priemerný „akčný thriller“ (ako to už u nás býva, keď niečomu nevieme dať meno a predsa len, romantická komédia – Da Vinciho kód znie prinajmenšom divne..) Celý film na mňa pôsobil príliš rozlietane. Dej sa snažil napredovať dopredu, vynechávať nepodstatné veci... Ale nie som si istá, že to režisérovi vyšlo... Film je jeden veľký chaos a divák, ktorý netuší o čom to je, respektíve o čom to má byť sa veľmi rýchlo zamotá v spleti scén, ktoré sa menia ako na bežiacom páse. Samozrejme, bola by to asi nuda, keby 1 scéna trvala hodinu, ale mohli si zvoliť starú známu „zlatú strednú cestu“. Film nepôsobil preto podľa mňa vôbec nepôsobil celistvo, i keď badať tam akú takú snahu. Vo filme taktiež chýba nejaké to napätie a akcia, ak nepočítam tie 2 - 3 scény ako Langdon a Spohie uteká z Louvru a následne z Paríža...

   Ďalšia vec, ktorú filmu treba vytknúť je voľba hlavných postáv. Konkrétne mám na mysli Toma Hanksa, alias profesora Roberta Langdona. Poviem to na rovinu – bol to des. Po celý film som mala pred očami splašeného Forresta Gumpa so šedivými dlhšími vlasmi... Vôbec nepôsobil vzdelane, ako by mal, na takú osobnosť – pôsobil skôr roztržito, akoby to ani nebol on. Absolútne sa nevedel zžiť s postavou... Nevedel sa sám rozhodovať, vždy mal na tvári ten istý strojený výraz „miestneho blbečka“. Mne osobne by sa skôr na úlohu „sexi“ profesora Langdona (ako ho vykreslil autor) hodil niekto iný napr.: Nicolas Cage, alebo skôr si mali tvorcovia zvoliť menej známeho herca, ktorého ešte nemáme zaškatuľkovaného. No čo už. Vzhľadom na to, že Tom Hanks je zároveň aj producentom filmu, to asi nebolo možné.

   A čo zvyšné postavy? Upútala ma aj postava kardinála. Zahral si ho Alfred Molina Všetci máme ešte v pamäti filmové spracovanie úspešného románu Čokoláda. Vo filme bol hlavným „záporákom“ konzervatívny a nábožný richtár, ktorý nakoniec skončil váľajúc sa vo výklade celý zababraný od čokolády. Áno, priatelia je to on! Kardinál Aringaros z Opus Dei. Na to sa nedá povedať nič.

  A Audrey Tatou? Ako herečku ju moc nemusím, ale do filmu zapdla. Neviem si predstaviť, že by Sophiu hral niekto iný. Už to nebola tá pobláznená Amélia, ale vyspelá a inteligentá žena, ktorá vie čo chce a chce sa pomstiť vrahom svojho starého otca.  Z dvojice Langdon – Neveová mala rozhodne navrch.

   Už mi ostáva len niečo krátke na záver. Celkovo dávam filmu tých 65 %. Predsa len, čakala som niečo viac, aj keď priznám sa, videla som už aj horšie adaptácie...

 

 

-         Film za sa svojím ziskom 152,6 milióna dolárov za 1. týždeň premietania mimo USA zaradil na čelo rebríčka, ktorému dovtedy kraľovali Star Wars: Pomsta Sithov

-         Do úlohy Roberta Langdona boli najskôr nominovaní Bill Paxton, Russel Crowe, Ralph Finnes, Hugh Jackman, George Cloony

-         Pri obsadení role Sophie Neveovej sa pôvodne uvažovalo o Julie Delpy, Kate Beckinsale, Sophie Marceau, Virginia Ledoyen, no nakoniec to získala Audrey Tatou

-         Vo filme je použitá replika Mony Lisy, pretože štáb nedostal povolenie nakrúcať s originálom