Amidala

    Ako všetci viete, stretnutie bolo rozdelené na 2 časti, ktoré sa mali následne spojiť. Prvá časť sa mala stretnúť o 15.00 na Kamennom námestí. Druhá časť o trochu neskôr, teda o 17.00 na tom istom mieste a následne sa mala pripojiť k prvej časti.

   Ja, vzhľadom na to, že nie som z Bratislavy, som sa nahlásila na ten druhý termín. Ale dosť známych vecí, poďme k samotnému dňu.

   V ten deň to bolo trochu hektické – chytali sme tvora na povale (viete, šarapatí nám tam už dlhšie, ale v poslednej dobe začal vystrájať až príliš nahlas), ja som si ešte balila nejaké tie veci a tak. No, a čo sa týka počasia, tak to tiež nebolo práve príjemné a slnečné – vonku lialo ako z krhly a bola zima ako v ruskom filme. Samozrejme, som si doma dupla, že aj napriek zlému počasiu a zvýšenému počtu áut, ktoré sa na ceste vyskytli z dôvodu predĺženého víkendu, si sadnem za volant a hajde do veľkomesta.

   Do veľkomesta sme dorazili okolo tretej, teda času, keď prvá skupina už mala napäto stepovať pri zvonkohre, pričom sme mali ešte menšiu pauzu v Hornbachu – tato totiž potreboval zohnať pascu na tvora..

   Po príchode na privát som si pekne vybalila veci a s tatom sme ešte čo to zmajstrovali.. Keďže nám tam minulý týždeň boli nahodiť základ spojenia so svetom – teda internet, tak sme to hneď aj zapli, že odskúšame či to funguje, predsa len, bolo by zlé dojsť na semester a internet nefunkčný..

   Čo čert nechcel, wi-fi sa nie a nie chytiť. Tato sa v týchto veciach príliš nevyzná, tak si Amidala sadla za notebook a poď ho sa pohrať s nastaveniami.. Hold, nie všetko šlo ako po masle, nuž som zobrala telefón a už aj informovala vedúceho skupiny, teda TíPího, že na mňa nemusia čakať, ale že keby náhodou zmena, že sa ozvem.. Odpoveď prišla za okamih - zozbieralo dosť ľudí a teda, že nemám vymýšľať, ale sa chystať..

   Bolo pomaly štvrť na šesť a už som aj ľutovala, že to nestíham a tak, ale som si povedala, že aspoň sa pokochám na druhý deň peknými fotkami.. V momente mi zvonil telefón –  volal vedúci skupiny, že na druhý termín sa nikto nedostavil (Ako je to možné????!) tak reku, nech sa nevyhováram a dostavím sa. Veru, presviedčal a presviedčal, ba aj monsieur Valašík sa k nemu pridal.. Napriek tomu som však „nepodľahla“ a zaželala im príjemný zvyšok dňa.

   Internet sa mi sprevádzkovať nepodarilo (na to sú moje znalosti z oblasti informatiky krátke), ale tak, čo bolo podstatné, už to išlo aspoň cez kábel. Začalo sa zmrákať, nuž sme s tatom skočili ešte do neďalekého podniku na kávu..

   A po dopití to prišlo. Definitívne rozhodnutie. Dohodla som sa s tatom, že ma cestou domov vysadí na Šafku, že tú bandu blogerskú ;) pôjdem aspoň na skok kuknúť.. Už aj som smskovala, nech ma teda čakajú..

   Dostala som inštrukcie, kde sa skupina nachádza a, pre prípad núdze, aj odporučenie aby som neváhala a zavolala, že ma niekto príde počkať.

   O pol siedmej som šťastne dorazila do podniku Malý Rím – bolo ho dobre vidieť aj z cesty, nuž som to riskla bez telefonátu :)

   Už cez okná som videla väčšiu skupinku ľudí, ako sedí poblíž baru. Skupinka sedela pekne pri pospájaných stoloch – samozrejme vedúci skupiny za vrchstolom.. :) Nuž som pekne prišla, pozdravila, meno svoje povedala..

   Prišuchla som si stoličku, zaobstarala pomarančový džús (nabudúce niekoho pozývam ;) ), zahlásila sa kamoške, že žijem a započúvala sa do diskusie a ostatných po očku obzerala...

   Rusalka bola taká zlatá, že mi všetkých pekne popredstavovala – veru, bola nás tam pekná kopa, aj keď niektorí session opustili skôr ako som prišla, ale tak tých dúfam, uvidím niekedy v budúcnosti.. Nebudem však vymenovávať všetkých čo tam boli, predsa len, už to tu pár krát odznelo a hlavne, tí, čo tam boli tak vedia..

   Čas pomaly ubiehal, a začalo nás postupne ubúdať.. Zmenila som flek a spoza vrch stolu som sa presunula na opačný koniec. Tu sídlila Motorkárska rodinka spolu s Valašíkom.. Nuž som sa privtrela a rozrečnila sa aj tu... Občas sa kde tu zablyslo – ale nie, nebolo to búrkou, to len Rusalka dokumentovala. A popri reči sa taktiež z času na čas ozval pokyn pre barmana, aby nelenil a hrušku, či iné dobroty, na stôl nosil.

   Nemôžem nespomenúť aj to, ako zrazu TP vymenil skupinu blogerov za mládencov  od baru. Veru, prebiehal tam vážny rozhovor a zaznelo aj pamätné zvolanie „Slovieni!“, na ktoré sa jednoducho nedá zabudnúť.

   Celá skupinka spomínala aj na ostatných blogerov, ktorí sa nedostavili – či už z dôvodu veľkej diaľky, práce, a či iného..  Veď, ako by to bolo, keby sme aj ich nespomenuli.

   Stretnutie sa ukončilo okolo pol deviatej, kedy odchádzal aj TP s priateľkou a teda sme sa začali obliekať a zberať aj my – Pomandulka, veselý Valašík a ja..

   Pomandulka s nami ďaleko nezašla, odpojila sa hneď na Šafku, pretože jej išiel autobus.. My sme pokračovali ďalej až na Zochovú, odkiaľ mi šiel autobus.. Valašík sa totiž prejavil (dúfam, že sa neurazí, keď to tu takto priamo napíšem :) )ako pravý gentleman a sprevádzal ma až k autobusovej zastávke.. Cesta prebiehala vo veselom duchu, takže ani dážď, ktorý sa zas spustil, nevadil..

   Na záver by sa hodilo už len pridať pár foto.. To, žiaľ, nemôžem splniť, pretože môj fotoaparát ostal pekne domka na stole.. Takže kto má záujem aj o potechu oka nech navštívi Rusalkin alebo TíPího blog...

   Nuž vážení, to je z bratislavskej session naozaj všetko. Verím, že sme sa všetci skvelo bavili.. A hlavne som rada, že som blogerov spoznala aj reálne (a oni mňa of course.. :D)

   A tí čo neprišli, nuž, tak tí môžu len ľutovať...